O diele Automata a o I. Asimovi

Ľudí stroje vždy fascinovali. V časoch starovekého Grécka daroval Zeus Európe „kovového muža“ menom Talós. Talós bol bronzový obor, zostrojený na to, aby chránil Európu v jej domovine na ostrove Kréta. Trikrát denne obišiel brehy ostrova, aby ho chránil pred pirátmi a votrelcami.

Hoci Talós existoval iba v gréckej mytológii, objav mechanizmu z Antikytéry v roku 1902 ukazuje, že Gréci vynašli zložitú mechanickú technológiu už v období rokov 87 až 205 pred Kr. Toto zariadenie, ktoré sa skladá z najmenej 30 bronzových ozubených koliesok, bolo analógovým počítačom navrhnutým ako funkčný model Slnečnej sústavy, teda stroj na predpovedanie polôh astronomických telies na astrologické účely.

Hérón z Alexandrie bol grécky matematik a inžinier, ktorý žil asi od roku 10 do roku 70 po Kr. Hoci oblasť kybernetiky sa formalizovala až v dvadsiatom storočí, jeho práca o automatizovaných zariadeniach sa považuje za prvý formálny výskum v tejto oblasti.

Jeho dielo s názvom „Automata“ opisuje stroje, ktoré umožňujú zázraky v chrámoch, napríklad automatické dvere a sochy, z ktorých sa leje víno. Takéto funkcie boli možné vďaka výsledkom jeho výskumov o využití tlaku pary, vetra a vody.

Ďalším zdrojom mechanických inovácií z histórie sú diela Da Vinciho. Mnohí sa pokúsili zostrojiť jeho stroje na základe jeho náčrtov. Niektoré z nich sú ucelenými riešeniami, napríklad lietajúci stroj alebo vojnové stroje. Iné sú jednoducho kladkostroje alebo systémy, ktoré vytvárajú oscilačný pohyb.

Navrhol a možno aj zostrojil mechanického rytiera, automat, ktorý bol odetý v stredovekom brnení. Poznámky k náčrtu, znova objavené v päťdesiatych rokoch minulého storočia, naznačujú, že ho ovládal systém kladiek a laniek a dokázal sa postaviť, sadnúť si a hýbať rukami.

K zrejme najvplyvnejšiemu zavedeniu automatizácie došlo v dvadsiatom storočí v spoločnosti Ford Motor Company. Na základe inšpirácie z využitia dopravníkových pásov, bežných v mnohých skladoch obilia na Stredozápade, pracoval Henry Ford s Frederickom Taylorom na zavedení rovnakých konceptov do továrne, kde sa vyrábal automobil Ford Model T. Jeho cieľom bolo zvýšiť efektívnosť výrobného procesu, ktorá by umožnila znížiť ceny a tým sprístupniť motorové vozidlá verejnosti.

Podvozok automobilu bol pomocou reťazového dopravníka ťahaný pozdĺž linky dlhej 150 stôp, pri ktorej montovalo 140 pracovníkov pridelené diely na vozidlo. Zapojením ďalších pracovníkov, ktorých úlohou bolo zabezpečiť každému prísun potrebných dielov, sa výrazne znížil čas potrebný na zmontovanie jedného vozidla. Pomocou technológie výrobnej linky a využitím automatizačnej technológie sa znížil celkový čas výroby jedného vozidla z viac ako 12 hodín iba na približne 90 minút.

V roku 1914 vyrobila spoločnosť Ford viac motorových vozidiel ako všetci ostatní výrobcovia automobilov spolu.

So zvyšujúcou sa mierou zapojenia strojov sa stala hmatateľnejšou realita robotov pracujúcich s ľuďmi a pomáhajúcich im. Oblasť vedeckej fantastiky, poháňaná neustálymi výdobytkami techniky, sa venuje téme, ako by mohlo vyzerať takéto súžitie ľudí a strojov.

Isaac Asimov, americký spisovateľ a profesor biochémie, si všimol, že jednu zo zápletiek vo vedecko-fantastickej literatúre tvorí schéma, kedy robotov vytvorí a následne zničí ich tvorca. To viedlo k vytvoreniu troch zákonov, teda súboru pravidiel navrhnutých s cieľom zabezpečiť, aby roboti neublížili ľudským bytostiam, poslúchali príkazy a chránili svoju vlastnú existenciu.

Dnes závisí dodržiavanie takýchto pravidiel od programátorov robotov. V súčasnosti, kedy máme na dosah autonómnych a umelou inteligenciou riadených robotov a vozidlá, však existujú skupiny, ktoré sa vážne zaoberajú etickými, právnymi a sociálno-ekonomickými aspektmi v súvislosti s takýmito strojmi.

Ak sa chcete dozvedieť viac o histórii robotiky, prevezmite si Sprievodcu robotikou a automatizáciou od spoločnosti Distrelec, ktorého súčasťou je kód na zľavu 10 % na vašu ďalšiu objednávku.